Priveľká sentimentalita, prehnaná mäkkosť, je v skutočnosti zbavovanie sa zodpovednosti a mäkkosť je tá najväčšia hrozba pre ľudí tejto doby. Pokiaľ si neudržíme barbarské cnosti, získanie tých civilizovaných bude mať malú nádej.“ – Teodor Roosvelt

Niektorí mladí muži začínajú svoju cestu k mužnosti z tej gantlemanskej stránky. Obliekajú sa klasicky a štýlovo, dávajú si záležať na vystupovaní a etikete. Dúfajú, že vďaka tomu ich ostatný zaradia medzi vyspelých, dobrých mužov.

Napriek tomu sa stávajú terčom úškrnov a základ takzvaných „m´laddy“ meme na internete.

Prečo teda títo muži, síce s dobrým úmyslom ale nešťastníci, vyvolávajú takéto reakcie?

Ideálne to vystihuje ďalší obľúbený výrok z obľúbeného filmu Johna Wayna: „Predtým, ako sa staneš gantlemanom, musíš sa stať mužom.

Gantlemanstvo stavia na mužnosti. Je to zjemnené používanie základných charakteristík mužnosti: sily, odvahy, či cti. Gantleman, ako uvádza učiteľ Harvey Mansfield, je mužný chlap s leskom.

Gantleman má schopnosť – silu, šikovnosť sebadôveru, či dokonca túžbu – odviesť vás mimo vašich záujmov, manipulovať s vami. On si však dobrovoľne vybral morálnu cestu, jeho sebaovládanie preukazuje jednu z nadčasových znakov pravého muža : vôľa.

Ako hovorí antropológ Paul Friedrich: „Najväčšia pochvala, akú môže dať človek človeku je mať možnosť mu ublížiť, ale rozhodnúť sa to neurobiť.“

Páni z „M´lady“ presvedčenia vyrovnávajú rovnicu. Snažia byť gantlemani predtým, ako sa stanú mužmi. Bez základu tvrdých, taktických cností mužnosti, jemné cnosti beztvaro upadajú a nedokážu vzbudiť rovnaký rešpekt.

Je to preto, lebo takéto umiernené chovanie u týchto mužov, nieje spôsobené silnou kontrolou seba samého, ale sám je vo svojej podstate umiernený, a len nasleduje cestu menšieho odporu. Ako povedal spisovateľ a filozof 17.storočia Francois de La Rochefoucauld: „Nikto si nezaslúži byť pochválený za dobrotu, iba ak je dostatočne silný, byť zlým. Inak je dobrota prejavom len zotrvania a nedostatkom vôle.“

V Rímskej cti doktor Carlin Barton poukazuje na to, že v staroveku človek, ktorý žil v nedobrovoľnej chudobe, nebol rešpektovaný kvôli svojej skromnosti. Skôr sebakontrola bola vysoko cenená tam, kde by ju nikto nečakal.

Inými slovami, pre muža bolo najpôsobivejšie ukázať svoju cnosť o ktorú sa bude neustále usilovať a pritom byť neustále pokúšaný nebyť cnostný.

Ak muž, ktorý prepláva svojím životom ticho, nenápadne, zostáva 50 rokov verný svojej manželke, pripadá nám to pekné a chvályhodné. Ale, povedzme, ak premiér žije rovnako, ale má množstvo príležitostí na pokušenie a predsa prejavuje rovnakú lojalitu, je to štvornásobne chvályhodné. Kým prvý muž trpí možno nedostatkom sebavedomia, príležitostí, ako s aktívnou zdržanlivosťou, v druhom prípade jasne vidíme dôkazy o demonštrácií pevnej sile vôle.

Barton predstavuje tento rozdiel, tak, že necháva čitateľa predstaviť si osobu, ktorá sa rozhodla zbaviť sa nezdravého jedla a rozhodne sa testovať svoje presvedčenie tým, že sa postaví pred automat s nezdravým jedlom a nič si nekúpi. Ak si človek nekúpi tyčinku preto, lebo jednoducho nemá peniaze, nieje to prejavom jeho silnej vôle a sebaovládania. Rovnako ako to, že jednoducho stroj nevie ovládať, nevedie k posilneniu jeho ducha, ale skôr k pocitom neschopnosti. Ak chce zvýšiť silu jeho vôle, musí k stroju pristupovať zo všetkými možnosťami a vedomosťami, ako stroj ovládať a napriek tomu si čokoládu nekúpiť. Ak chce človek postúpiť vo vlastných očiach, ako aj v očiach ostatných, musí mať oboje – túžbu, ale aj schopnosť prechádzať.

Muž, ktorý by mohol efektívne uplatniť svoje základné a primárne inštinkty, no rozhodol sa nerobiť to, tak ten muž si zaslúži našu česť a rešpekt.

Záver

Rozhodne nieje nič zlé na kultivovanom správaní gantlemanov – my toto správanie rozhodne zastávame! A v mnohých ohľadoch sa učíte zaväzovať si motýlika, či kravatu a myslíte si, že vaše klady a zápory sú ľahšie a dostupnejšie miesto na to, aby ste sa začali zlepšovať, namiesto toho, aby ste rozvíjali vlastnosti ako silu, či odvahu.

Avšak skutočná sila za spôsobmi a zdvorilosťou spočíva v obmedzení. Máte schopnosť a túžbu v čo najväčšej miere podporovať záujmy, ale rozhodnete sa využiť túto energiu na konanie dobra či rešpektovať záujmy ostatných. Môžete si vydláždiť a ovplyvniť svoju vlastnú cestu každý deň, až na vrchol, ale nerobíte to.

Pri absencií tejto možnosti, tejto demonštrácií mužskej vôle sa gantlemanstvo často vníma ako pozlátenie vrodenej mužskej šialenosti. Lev, ktorý sa nechá pohladiť vzbudzuje rešpekt. Naproti tomu domáca mačka, oblečená v kostýme leva vzbudzuje úsmev. Ako Nietzsche povedal „Často som sa smial slabým, ktorí si mysleli, že sú dobrí, lebo nemali pazúre.“

Gantlemanstvo bez mužnosti zlyháva v obohatení sa pre svojho majiteľa, pretože ho zbavuje oboch, svojho sebavedomia podloženého na porazení strastí medzi túžbou a cťou ostatných, ktorí poznajú čo je v stávke v takejto súťaži.

Nesúhlasíme však s Duke-om v jednej veci: nemusíte uprednostňovať gantlemanstvo nad mužnosťou. Je možné pracovať na oboch súčasne: otváranie dverí ženám a myšlienky pri mužských filozofiách, dodržovanie zvykov stolovania a pritom praktizovanie krav-maga, zdvíhanie váh a posilňovanie.

Buďte gantleman.

A učenec.

A dravec.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here