Luxus, komfort a hlavne bezpečie. To všetko sa stratilo jedným okamihom. Ostali len slová.

Písal sa rok 1912, kedy spoločnosť White Line Star po prvýkrát v histórií ľudstva predstavila najväčšiu rybu morí – „dokonalú“ loď TITANIC. Gigantická loď so sebou neprináša len najznámejšiu katastrofu, ale hlavne je to príbeh o osudoch ľudí, ktoré sa stali námetom pre mnohé filmy, či dokonca knihy. Medzi najznámejšie námety udalosti TITANIC patrí určite film od režiséra Jamesa Camerona, v ktorom stvárnili hlavné postavy Jacka a Rose sympatický miláčik Hollywoodu Leonardo Dicaprio po boku s krásnou Kate Winslet. Dojímavý film, pri ktorom neostane oko suché, získal 11 Oscarov a dôvod získania toľkých ocenení je, že režisér opieral celý dej na skutočných spomienkach pasažierov, ktorí túto udalosť prežili, totiž najdojímavejšie scény filmu sú pravdivé. Preto si poďme zaspomínať na krásne, možno až sem tam mrazivé slová ľudí, ktorí sa museli rozlúčiť so svojimi najbližšími, pretože sám oceán si ich zobral so sebou.

Slávny výrok Jacka a Rose „Ked skočíš ty, skočím aj ja“ patril pôvodne multimiliardárovi Isidorovi a Ide Strausovcom, ktorí sa spoločne utopili na palube. Manželský pár sa stal symbolom čistej lásky a súčasne patrili k záchrancom nevinných detí a ľudí, často aj tých z najnižšej triedy, pretože sa zdali svojich miest v záchranných člnoch.

„Uvidíme sa neskôr“. Slová, ktoré vyšli z úst Adolfa Dykera. Tie s úsmevom na tvári povedal svojej manželke, ktorá nastupovala do člna. Avšak Adolf sa už nevrátil.

V záveroch filmu režiséra Jamesa Camerona možno začuť výrok „Sme pripravení potopiť sa ako džentlmeni“. Áno. I tieto slová boli skutočne vyslovené. Henry Samuel Etches spolu s jeho kamarátmi si vyzliekli záchranné vesty, ktoré posunuli ďalším ľuďom, a v posledných minútach svojich životov si objednali brandy v krásnych oblekoch. A veru, potopili sa ako džentlmeni.

Medzi krásne gesto, ktoré po toľkých rokoch stále vyvolá pocit úsmevu, aj keď so slzami v očiach má na svedomí jeden pán. Aj keď sa mnohí dostali z pazúr smrti TITANICU, krutá zima bola ďalšia nástraha. Jeden z námorníkov pri pohľade na uzimenú pani Dodgeovú, ktorá si usilovne trela premrznuté nohy, si vyzul ponožky a podal jej ich. Táto dáma z prvej triedy sa v tej chvíli zmohla len na neveriaci pohľad a námorník povedal: „Uisťujem vás, madam, že sú perfektne čisté. Vzal som si ich dopoludnia.“ Bohužiaľ námorník neprežil túto katastrofu, jeho telo sa našlo zamrznuté pod hladinou oceánu spolu s ďalšími telami, aj detskými.

Síce hladina nad TITANICOM sa uzavrela, ale tiché posolstvo žije doteraz, o čom svedčia samotné výroky pasažierov, ktoré sa šíria z pokolenia na pokolenie.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here